Chránené územia

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty

CHKO Malé Karpaty bola vyhlásená v roku 1976, rozloha je 65 504 ha. Zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré od seba oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu.
Ochrana prírody Malých Karpát sleduje zachovanie vzácnych druhov a spoločenstiev flóry a fauny, ojedinele zachovaných lesných spoločenstiev, ako aj príťažlivých geologických útvarov. Rôznorodé geologické zloženie, pestro členený reliéf, osobité pedologické a klimatické pomery podnietili výskyt veľkého bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov i spoločenstiev, ktorých prirodzené zastúpenie sa vo veľkej miere zachovalo.
Zaujímavosťou CHKO sú najmä skalné útvary, doliny a krasové javy, do regiónu Dolné Záhorie zasahujú borinský a plavecký kras. Jediná verejnosti sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku, jaskyňa Driny, sa nachádza v Smolenickom krase.
V Malých Karpatoch sú lokalizované viaceré Paleontologické a archeologické náleziská, ktoré dokumentujú bohatú históriu a majú veľký kultúrny a vedecký význam. Z tohto pohľadu je zaujímavá jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej.
V podhorí južnej a východnej časti CHKO Malé Karpaty tvoria krajinnú dominantu rozsiahle vinohrady, Malé Karpaty sú jedinou CHKO vinohradníckeho charakteru.

Do CHKO Malé Karpaty v regióne Dolného Záhoria patria 3 národné prírodné rezervácie (NPR Kršlenica, NPR Pohanská a NPR Roštún) a 5 prírodných rezervácií (PR Bukovina, PR Klokoč, PR Pod Pajštúnom, PR Strmina a PR Vysoká).
V roku 2005 bolo vyhlásené chránené vtáčie územie Malé Karpaty, do siete európskych chránených území NATURA 2000 patria aj 3 územia európskeho významu.

Chránená krajinná oblasť Záhorie

CHKO Záhorie bola vyhlásená v roku 1988 ako prvá nížinná CHKO na Slovensku, jej rozloha je 27 522 ha. Správa CHKO Záhorie sídli v Malackách.
Územie CHKO je diferencované na dve časti. Západnejšia chráni cenné lužné lesy na nive rieky Morava, vo východnejšej časť CHKO sú chránené borovicové lesy rastúce na zvlnenej rovine viatych pieskov.
Prírodný charakter západnej časti sa zachoval vďaka tomu, že štyri desaťročia ležal vo verejnosti neprístupnom hraničnom pásme za železnou oponou. Vďaka jeho „zakonzervovaniu“ tu dnes môžeme obdivovať zvyšky pôvodných lužných lesov, mŕtve ramená a najväčší komplex vlhkých lúk v strednej Európe, zaradený do zoznamu medzinárodne významných mokradí (Ramsarská lokalita).
Územím CHKO vedie popri Morave náučný chodník, ktorý patrí medzi najdlhšie náučné chodníky na Slovensku. Jeho trasa siaha od sútoku Dunaja a Moravy spod hradu Devín až po Moravský sv. Ján a má dĺžku 80 km.
Severovýchodná časť CHKO je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku, reliéf tvoria presypové valy a duny. Záhorská nížina tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov, pretože križuje horské celky na trase sever - juh. Teplotný kontrast medzi studenými medzidunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú horské druhy, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia.

Do CHKO Záhorie v regióne Dolného Záhoria patrí viacero maloplošných chránených území, 3 národné prírodné rezervácie (NPR Abrod so slatinnou vegetáciou, a rezervácie lužných lesov NPR Dolný les a NPR Horný les), 4 prírodné rezervácie (PR Bezodné, PR Bogdalický vrch, PR Nové pole, PR Šmolzie) a 3 chránené areály.
V regióne sa nachádza viacero území zaradených do siete chránených území NATURA 2000, a to 22 území európskeho významu. Jedným z navrhovaných vtáčích území je aj Morava.