Sobota | 20.1.2018 04:34 | Meniny má Dalibor

Strategickí partneri

Schloss Hof

Na ploche vyše 50 hektárov sa vo východnej časti Dolného Rakúska rozprestiera areál zámku Schloss Hof. Nádherný komplex z obytného kniežacieho paláca, umelecky tvarovaných terasových záhrad a idylického statku bol založený koncom rokov 1720-tych ako reprezentatívne vidiecke a lovecké sídlo pre princa Eugena Savoyského. Architekt Johann Lucas von Hildebrandt dostal pri jeho koncipovaní voľnú ruku – objednávateľom projektu bol koniec koncov nielen jeden z najúspešnejších vojvodcov, ale aj jeden z najbohatších mužov svojej doby. Stovky robotníkov, nádenníkov, remeselníkov a záhradníkov pracovali v dlhoročnom nasadení na realizácii Hildebrandtovych plánov. Keď boli okolo roku 1730 práce viacmenej skončené, nadobudol konkrétnu podobu jeden z najpôsobivejších architektonických komplexov európskeho baroka.

Majetok Habsburgovcov

Jedinečná krása zámku Schloss Hof silno zapôsobila aj na Máriu Teréziu. Roku 1756 cisárovná získala usadlosť od dedičov princa Eugena a darovala ju svojmu manželovi. Aj nový majiteľ vedel ušľachtilý dar náležito oceniť. Cisár František Štefan každoročne od jari do neskorej jesene až do svojej smrti roku 1765 strávil na zámku Schloss Hof mnohé týždne: chodieval tu na osamelé pochôdzky, poriadal nákladne inscenované oslavné hostiny, alebo v úzkom rodinnom kruhu spolu s Máriou Teréziou a veľkým kŕdľom detí „uľahčil duši od ťažoby vládnutia“, ako je to napísané na záhradnej strane zámockej fasády. Problémy sa však vyskytli pri ubytovaní dvorskej suity. Pretože podľa prísnych pravidiel viedenského dvorského ceremoniálu sa aj pri celkom súkromných pobytoch na vidieckom sídle muselo o regentský pár starať takmer 200 sluhov. V záujme riešenia problému s nedostatkom miesta sa medzičasom ovdovená cisárovná okolo roku 1770 rozhodla, že budovu zámku dá nadstaviť ešte jedným poschodím. Počas týchto prác vyzdobil cisársky dvorský architekt Franz Anton Hillebrandt aj fasádu a interiéry v duchu dobového vkusu bohatým klasicistickým dekorom. Tým vtlačil zámku Schloss Hof jeho dnešnú pečať.

Výcvikové miesto cisársko-kráľovskej armády

Nasledujúce generácie habsburských cisárov a arcivojvodov už o letnú rezidenciu na Moravskom poli nejavili veľký záujem a viacmenej ju čoraz väčšmi prenechávali vplyvom prírody. Keď koncom 19. storočia cisár František Jozef z tohto komplexu urobil výcvikové miesto pre svoju armádu, žiarivý imperiálny lesk, až aj tak dosť narušený, takmer celkom zhasol. Barokový umelecký architektonický komplex bol tak vystavený už nielen vplyvom vetra, počasia a bujnejúcej buriny, ale aj necitlivému zaobchádzaniu zo strany cisárskeho vojska, ktoré sa sem nasťahovalo aj so svojími koňmi. Cisár bol však predsa dostatočne opatrný – alebo šetrný – a celé zariadenie dal odviezť. 200 vozov naložených nábytkom a umeleckými predmetmi smerovalo do cisárskeho skladu vo Viedni, ktorý vďaka tomu v nasledujúcich dvoch desaťročiach tvoril bohatý fundus pre vybavenie iných cisárskych zámkov.

Hroziaci úpadok

Po skončení Rakúsko-uhorskej monarchie využila aj Rakúska republika vzácny mobiliár zo zámku na reprezentatívne vybavenie vládnych budov a veľvyslanectiev doma a v zahraničí. Pre zámok Schloss Hof však ani rozsiahle politické zvraty veľa nezmenili. Zámok ostal pod správou armády, zmenili sa akurát uniformy vojakov. Po cisársko-kráľovskej kavalérii sa do areálu nasťahovalo spolkové vojsko, potom armáda nemeckého Wehrmachtu a napokon roku 1945 vojaci Červenej armády, ktorí zámok obsadili na desať rokov. Rozsiahle rany, ktoré zámockému areálu spôsobil nezáujem, neúčelné využitie a v neposlednom rade dve svetové vojny, sa aj po roku 1955 najskôr len nedostatočne zahojili. Pre komplexnú rekonštrukciu bolo síce dostatok dobrých nápadov a dobrej vôle, ale chýbali finančné prostriedky. Všetky tri komponenty sa produktívne stretli až roku 2002, keď bola založená osobitná spoločnosť s cieľom a úlohou revitalizovať toto vzácne kultúrne dedičstvo.

Nový lesk

V máji 2005 boli rekonštrukčné práce dokončené do takej miery, že bolo možné otvoriť zámocký areál aj pre verejnosť. Najväčší vidiecky zámocký komplex v Rakúsku znovu získal svoj niekdajší lesk, svoju bývalú dôstojnosť a svoje niekdajšie určenie ako miesto nádherne inscenovaných slávností. Ako autentické miesto kniežacieho barokového životného štýlu je zámok Schloss Hof dnes otvorený pre všetkých návštevníkov, ktorí sa chcú vydať na cestu časom a nielen zažiť svet princa Eugena a cisárovnej Márie Terézie, ale aj spoznať jeho mnohotvárne bohatstvo príjemným nemuzeálnym spôsobom.

Devínska Nová Ves

Devínska Nová Ves sa nachádza na rozhraní Záhorskej nížiny a Malých Karpát. Je jednou z mestských častí Bratislavy.

Základné údaje

Lokalizácia: rozhranie Záhorskej nížiny a Malých Karpát
Nadmorská výška: 148 m n.m .
Lokalizácia GPS: 480 12´ a 160 58´
Rozloha: 24,2 km2
Počet obyvateľov: 17 077 (2006)
Hustota osídlenia: 705 obyvateľov/ km2

História

Devínska Nová Ves sa pýši mimoriadnou históriou až do obdobia neolitického osídlenia. Vývojové obdobia ľudstva i doba predhistorická zanechali svoje stopy na prírodnom a kultúrnom dedičstve obyvateľstva. Pôvodné osídlenie z obdobia neolitu, mladšej a staršej doby bronzovej ako i fakt , že obcou viedla historická Jantárová cesta, ovplyvnili vývoj na tomto území. Mladšia doba železná je spätá s menom prvých obyvateľov strednej Európy – s Keltmi. Okrem dostatku hmotných nálezov po účinkovaní našich predkov, sú zdrojom informácií i písomné pramene staršej literatúry.
Pôvodný názov obce bol iba Nová Ves. Prvá písomná správa o Devínskej Novej Vsi je až z 10. októbra 1451. Celkom nový a podrobný prehľad na jej dejinný vývoj od praveku do súčasnosti poskytuje obsiahla vlastivedná monografia Devínska Nová Ves z r. 1995.
Do Novej Vsi sa v 30. rokoch 16. storočia presťahovali Chorváti, ktorí počtom dokonca prevýšili pôvodné obyvateľstvo, a tak sa r. 1552 začala nazývať Chorvátskou Novou Vsou. Ako Devínska Nová Ves je zatiaľ doložená až od 18. storočia. Obec bola pôvodne poddanskou osadou Devínskeho hradu. Patrila aj viacerým šľachtickým rodom, od r. 1635 Pálfiovcom, ktorí ju mali v držbe až do r. 1945. Časť majetkov už v 16. storočí vlastnili bratislavskí jezuiti a v bližšie neurčenej dobe aj paulíni z Mariánky. Devínska Nová Ves sa samostatne vyvíjala do 1. januára 1972 kedy bola pričlenená k Bratislave.

Príroda

Devínska Nová Ves sa nachádza na pomedzí jedinečného komplexu lužných lesov a vlhkých lúk (Chránený areál Devínske alúvium Moravy) a Devínskej Kobyly (Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla).

Unikátna NPR Devínska Kobyla sa nachádza medzi Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Devínom. Roku 1965 bola vyhlásená ako Štátna prírodná rezervácia (ŠPR), dnes je Národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s takmer najvyšším, štvrtým stupňom ochrany. Súčasťou rezervácie je aj Sandberg (Pieskovec), ktorý je predovšetkým známy ako svetoznáma lokalita treťohorných skamenelín. Z vyše 350 rôznych druhov fosílnych (skamenených) organizmov, ktoré tu žili pred 16.-14. miliónmi rokov, sa našli zuby žralokov, stavce veľrýb, či kosti opíc. Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan).

Záplavové územie - niva Moravy si vďaka dlhoročnému zákazu vstupu (1951-1989) v minulosti zachovalo svoj prirodzený ráz. Dnes tu môžeme obdivovať zvyšky pôvodných lužných lesov, mŕtve ramená a najväčší komplex vlhkých lúk v strednej Európe, zaradený do zoznamu medzinárodne významných mokradí (Ramsarská lokalita).
Vlhké lúky s rozlohou 1913 ha predstavujú jedinečný prírodný komplex a sú významným zdrojom potravy obľúbených bocianov bielych, zimoviskom husí a vzácnych orliakov morských, domovom pre rôzne druhy obojživelníkov. O dôležitosti územia svedčí aj jeho zaradenie medzi európsky významné vtáčie územia (VVÚ Morava) a medzinárodne významné vtáčie lokality (International Bird Area).

Bratislavský samosprávny kraj

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti SR, zaberá územie 2 053 km? a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest - podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.
Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.

Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky. Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami.

Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých 1má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).

Bratislavský kraj ako najvýkonnejší región v ekonomike Slovenskej republiky sa podieľa cca 26% na tvorbe hrubého domáceho produktu SR. V prepočte vytvoreného HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily Bratislavský kraj prekračuje priemer EÚ 25 o 15,9 %. V hospodárstve Bratislavského kraja sú zastúpené všetky sektory založené na tradičnej priemyselnej výrobe tovarov. Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel.

V poslednom období sa región Bratislava vyvinul na európske centrum automobilového priemyslu, ktorý prispieva 30% k celoslovenskému vývozu. V rámci prebiehajúcich štrukturálnych zmien v hospodárstve regiónu rastie význam terciárneho sektora najmä v oblasti obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov SR a dosiahnutá výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je nad úrovňou celoštátnej priemernej mesačnej mzdy.

Cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom kraji je vďaka svojej výhodnej geografickej polohe veľmi dôležitým hospodárskym odvetvím regiónu. Na relatívne malom území s atraktívnym krajinným prostredím, rozmanitosťou prírodných celkov a vybudovanou infraštruktúrou má vytvorené vhodné predpoklady pre rozvoj rôznorodej ponuky cestovného ruchu. Medzi najvýznamnejšie oblastí a lokalíty cestovného ruchu v Bratislavskom kraji patrí Bratislava ako prirodzené a vysoko dominantné turistické centrum kraja s národným a medzinárodným významom.

Ponuka aktivít je zameraná najmä na poznávanie histórie, kultúry a tradícií v spojení s gastronómiou a nákupmi a možnosťami pre rozvoj kongresového turizmu. Oblasť Podunajska je spojená najmä s vodou a vodnými plochami, ktoré ponúkajú ideálne možnosti pre letný pobytový turizmus, vodnú turistiku a rybolov. Oblasť Záhoria ponúka najmä prírodné krásy, historické pamiatky a možnosti pre vodné a rekreačné športy. Malokarpatský región je významnou vinohradníckou oblasťou Slovenska a ponúka najmä kultúrne pamiatky a ľudové tradície.

Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva kraja je pamiatkový fond, v ktorom je registrovaných 2 560 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 1 951 hnuteľných pamiatok.Na zápis do Zoznamu svetového dedičstva sú navrhovaná lokalita Limes romanus s rímskymi antickými pamiatkami na strednom Dunaji a pamätník Chatama Sófera v Bratislave.

Na území Bratislavského kraja sa nachádzajú alebo do neho čiastočne zasahujú 3 veľkoplošné chránené krajinné oblasti s celkovou výmerou 47 834 ha. Ide o CHKO Malé Karpaty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy.

Územie Bratislavského samosprávneho kraja je pokryté sieťou všetkých typov vzdelávacích zariadení v súčasnej výchovno – vzdelávacej sústave. V sieti základných škôl je 158 škôl s počtom 45 602 žiakov a v sieti stredných škôl je 115 škôl s počtom 39 637 žiakov a študentov. V oblasti vysokoškolského vzdelávania pôsobí na území kraja 11 vysokých škôl a univerzít.

Najčítanejšie dnes
Aktuálne dianie (3x)
Malacky (3x)
Najčítanejšie celkovo
Šport (111249x)
Zaujímavosti (71109x)
Diskusia
Prestavba železničnej stanice
Dezorientačné názvy ulíc