Sobota | 25.11.2017 08:42 | Meniny má Katarína

Partner: Malacky

Katastrálne územie Malaciek je situované do centra južnej časti Záhorskej nížiny na nive a terase. Podľa geomorfologického členenia územia Slovenska je zaradené do Borskej nížiny v Záhorskej nížine. Územie tvoria dve geomorfologicky odlišné časti. Západnú časť tvorí eróziou vodných tokov vyhĺbená široká plytká zníženina v oblasti terás Moravy, na ktorej leží aj zastavaná časť mesta tzv. Záhorské pláňavy. Záhorské pláňavy predstavujú fluviálno-eolickú zvlnenú rovinu, pre ktorú sú charakteristické zachované terasy vodných tokov. Na miestach zníženín v medzidunových priestoroch sa sformovali mokraďové depresie.

Východnú časť tvoria treťohorné íly a piesky morského a jazerného pôvodu a na nich naviate najmä štvrtohorné naviate piesky, menej nivné a močiarové uloženiny v oblasti tzv. Boru. Bor má charakter zvlnenej roviny, ktorú tvoria pieskové duny a presypy. Západne od mesta tečie rieka Morava, východne sa tiahnu Malé Karpaty. Od Malých Karpát smerom na západ k Malackám cez Bor preteká rieka Malina (Rudavka), ľavostranný prítok Moravy, ktorá má charakter nížinnej nivy s typickou fluviálnou rovinou.

Chotár leží v teplej klimatickej oblasti, v teplom a mierne suchom okrsku s miernou zimou. Priemerná ročná teplota je vyše 9°C. Priemerná januárová teplota predstavuje -1°C a júlová +20°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje 600 - 650 mm. Je tu niekoľko rybníkov, najväčší je Marheček. Má kyslé hnedé lesné, glejové až rašelinoglejové a lužné pôdy. Na západe je chotár odlesnený, inde borový les, miestami duby, jelše a agáty.
Na území sa nachádza dendrologicky chudobný prírodný park na ploche 42 ha, ktorý vznikol v 19. storočí na mieste pôvodných výsadieb z polovice 17. storočia. Severne od mesta je rybník a močiare.

Územie Malaciek sa nachádza v nadmorskej výške od 148 m n. m. pri Jakubovskom Rybníku, cez 190 m. n. m. v oblasti Orlovských vŕškov až po 217 m. n. m. v chotári. Malacky sú významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym strediskom. Rozloha mesta Malacky predstavuje 23,2 km2 v rámci katastrálnych hraníc.

Geografia – región

Okres Malacky bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24. 7. 1996. Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá - Malacky a Stupava a 24 obcí: Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozorno, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie.

Celková rozloha okresu je 98 157,70 ha. Územie okresu je rovinaté, mierne zvlnené so stúpajúcou nadmorskou výškou k pohoriu Malých Karpát. V minulosti územie prešlo zložitým geologickým vývojom. Z hľadiska hydrologického patrí Záhorská nížina a západné svahy Malých Karpát do povodia rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja.

Okres Malacky sa rozprestiera na západnom Slovenku cca 26 km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároveň vytvára prírodnú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hraničí okres Malacky s okresom Senica, na juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prírodnou hranicou je pohorie Malých Karpát. Južná časť okresu je ohraničená územím hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavou. Väčšiu časť územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej kotliny. Východne od Záhorskej nížiny leží pohorie Malých Karpát, ktoré je tvorené kryštalickými horninami. Na záhorskej strane Malých Karpát sa nachádza Borinský a Plavecký Kras s jaskyňami.

Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patrí Malina, Rudava a Záhorský kanál. Hustota siete vodných tokov je ovplyvnená rozsiahlymi územiami naviatych pieskov a silne poznačená zásahom človeka. Významným hydrogeologickým činiteľom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží a rybníkov vo Veľkých Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb.

Z hľadiska prírodných podmienok prevažná časť územia okresu patrí do teplej a mierne suchej oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha a 2 chránené prírodné výtvory. Súčasťou okresu je Vojenský obvod Záhorie.

Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody.

Hydrologické pomery sú dané najmä hydrologickými a klimatickými podmienkami. Malacký okres patrí do povodia rieky Moravy. Morava má v priebehu roka značne nevyrovnané prietoky. Priemerný ročný prietok v profile nad Malinou je 1 16 m3/s. Prítoky na území sú Rudava a Malina. Prietoky týchto tokov sú v priebehu roka nevyrovnané.
Vodné nádrže: Kuchyňa, Vývrat, VN Lozorno - Hrubé Lintavy
Rybníky: Jakubovské rybníky, Stupavské rybníky, Malacké rybníky

Udržanie prírodnej rovnováhy na území okresu Malacky napomáhajú dva chránené areály, a to:
- Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty /rozloha 65 504 ha/
- Chránená krajinná oblasť Záhorie /rozloha 27 522 ha/
Okres Malacky má vhodné podmienky pre krátkodobú letnú turistiku, vodné športy a kúpanie, rybolov, poľovníctvo a poznávanie kultúrnych pamiatok. Poskytuje výhodné možnosti pre letnú turistiku a víkendové pobyty, ktoré využívajú najmä obyvatelia Bratislavy.

Demografia

Populačný vývoj mesta Malacky zaznamenal nepretržitý nárast od začiatku 19. storočia, odkedy počet obyvateľov vzrástol takmer 8-násobne. Od roku 1900 vzrástol počet 3,5-násobne. Najväčší prírastok bol v 70. a 80. rokoch 20. storočia, kedy obyvateľstvo vzrástlo o 37 %, rovnako ako v 20. rokoch. V 50. rokoch predstavoval prírastok 25 %.

Vývoj počtu obyvateľov bol ovplyvňovaný rôznymi hospodárskymi krízami a vlnami hospodárskeho rastu. V druhej polovici 20. storočia bol ovplyvnený hlavne priaznivým demografickým vývojom, na ktorý mali vplyv rozsiahle propopulačné opatrenia zo strany štátu. Najvýznamnejší vplyv predstavovala podpora bytovej výstavby po roku 1970. Stabilizáciu obyvateľstva na území mesta Malaciek podporovala i vtedajšia široká hospodárska základňa, rozsiahly potenciál služieb, dostatok pracovných príležitostí a kvalifikovaných miest, dostupnosť škôl i blízkosť Bratislavy so širokým hospodárskym potenciálom.

Počet obyvateľov Malaciek sa v období r. 1960 – 2001 zvýšil o 8123 obyvateľov, t. j. o 84,2 %. Od povojnového roku 1948 počet obyvateľov vzrástol o 131 %. Za posledných 10 rokov narástol počet obyvateľov o cca 330 obyvateľov. Prírastok obyvateľstva v posledných 15 rokoch bol mierny, pričom podiel mesta Malacky na počte obyvateľov Bratislavského kraja sa nemení za posledné 4 roky. Obyvateľstvo Malaciek predstavuje 3 %-ný podiel z populácie kraja. Počet obyvateľov v Bratislavskom kraji rastie tiež len veľmi mierne, pričom k nárastu populácie dochádza iba vo vidieckych okresoch kraja.

Z hľadiska hustoty osídlenia predstavuje mesto vysokú koncentráciu osídlenia, ktorá dosiahla 769 obyvateľov na km2 v roku 2005. V roku 2001 predstavovala 765 obyvateľov na km2. V Bratislavskom kraji bola v roku 2001 priemerná hustota osídlenia 292 obyvateľov na km2 a v okrese Malacky iba 68 obyvateľov na km2, čo bola najnižšia úroveň v rámci kraja. V roku 2005 žilo v kraji 603699 obyvateľov pri hustote 294 obyvateľov na km2, v okrese Malacky 66353 obyvateľov pri hustote 70 obyvateľov na km2.

Prirodzený prírastok

Prirodzený prírastok v rokoch 1991 – 2000 predstavoval celkom 539 obyvateľov, keď a narodilo 1 930 detí a zomrelo 1 391 osôb. Za posledných 5 rokov od roku 2001 do roku 005 predstavoval 138 obyvateľov, keď sa narodilo celkom 821 a zomrelo 697 obyvateľov.
V priebehu posledných 15 rokov prirodzený prírastok narástol na 677 obyvateľov. Počet narodených teda prevyšoval počet zomretých o 124 obyvateľov, čo dáva dobré predpoklady pre rast obyvateľstva z vlastných zdrojov. Prirodzený prírastok obyvateľstva je spôsobený aj vplyvom tzv. oneskorenej reprodukcie u obyvateľstva vo veku 30 - 35 rokov.

Migrácia

Prírastok z migrácie predstavoval v rokoch 1991 - 2000 celkom 163 obyvateľov, keď sa do Malaciek prisťahovalo 3 023 obyvateľov a vysťahovalo 2 860 osôb. Za posledných 5 rokov od roku 2001 do roku 2005 migrácia obyvateľstva predstavovala pokles o 77 obyvateľov, keď a prisťahovalo celkom 1541 a vysťahovalo 1618 obyvateľov. Za 15 rokov do roku 2005 prírastok z sťahovaním migrácie predstavoval 86 obyvateľov. Celkový prírastok obyvateľov v rokoch 1991 až 2000 predstavoval 702 osôb a do roku 2005 celkom 749 obyvateľov, keď za roky 2001 - 2005 celkom pribudlo len 47 obyvateľov. Uvedený vývoj vytvára predpoklad, že o mesto Malacky je záujem obyvateľov zo širšieho okolia, čo značí, že je možnosť rozvíjať bytovú výstavbu aj pre iných ako vlastných obyvateľov mesta z dôvodu skvalitnenia a obmeny demografickej vekovej krivky v prospech mladších vekových skupín. Uvedený predpoklad potvrdzuje aj porovnanie v rámci okresu Malacky, ktorý dosahuje záporné prirodzené prírastky, čo značí, že obce v okolí mesta Malacky sa vyľudňujú v prospech mesta a postupne starnú.

Priemerný vek

Priemerný vek obyvateľov mesta dosahuje cca 36 rokov, čo značí, že mesto Malacky je relatívne mladšie voči svojmu okoliu. Z hľadiska veku predstavuje obyvateľstvo značné výkyvy. Dochádza k zvyšovaniu priemerného veku a následne aj zvyšovaniu indexu starnutia. Prevaha obyvateľstva je najvýraznejšia v produktívnom veku, kde podiel predstavuje 68 %. Výrazne nižšie je v posledných rokoch zastúpenie v predproduktívnom veku s 15,6 % podielom. Poproduktívny vek mierne narastá, keď obyvateľstvo postupne starne, predstavuje však stále nízke hodnoty.

Na základe analýzy vekovej štruktúry podľa 5-ročných vekových skupín možno redpokladať, že v najbližších 10 rokoch odíde do dôchodku cca 2300 obyvateľov a do produktívneho veku vstúpi cca 2100 obyvateľov, čo predstavuje pokles o cca 200 ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorých bude potrebné nahradiť pravdepodobne z migrácie, pre ktorú je potrebné vytvoriť adekvátne podmienky. Z hľadiska vekovej štruktúry možno očakávať, že počet obyvateľov v dôchodkovom veku bude pribúdať a počet obyvateľov v produktívnom veku ubúdať. V súčasnosti index starnutia populácie vykazuje hodnotu 104,8, čo znamená, že mesto začína starnúť podstatne intenzívnejšie ako doteraz. Celoslovenský trend vývoja populácie je zachovaný aj v Malackách.

História

Najstaršia písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o Malackách pochádza z roku 1206, keď veľmoži Sebuš a Alexander zo Svätého Jura a Pezinka dostali okrem iných obcí a krajov aj chotár zvaný Malucha.
Pôvod názvu Malaciek je zahmlený. Existujú až štyri alternatívy jeho vysvetlenia. Za celé zväzky kníh však hovorí fakt, že Malacky aj Záhorie si udržiavali slovenské povedomie, hoci boli z jednej strany tiesnené Rakúskom a z juhu sem prenikali maďarizačné tendencie.
V tomto čase uhorský kráľ Ondrej II. začal parcelovať pre svojich verných veľmožov, ktorí mu pomáhali vo vojnách, pohraničné neobývané územie "konfinium". Ležala v ňom malá osada, vari to bolo iba niekoľko chatrčí - či polozemníc, ktorej sa hovorilo "osada pri Malinskom potoku - v listinách Maliscapotoca".
V tom istom roku daroval Ondrej II. kus pohraničného územia, v ktorom sa nachádzal majetok (praedium) Cheturtukchyel (Četurtükhel-Štvrtok) vernému vazalovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan. V darovacej listine sú uvedené značky, ktoré vyznačovali hranice darovaného panstva. Jednou z nich bola aj spomínaná osada "pri Malinovom potoku Maliscapotoca". Donačnou listinou z roku 1231 daroval Alexandrovi ďalší kus zeme, ktorá súvisela s predchádzajúcim darovaným územím a nazývala sa Malučká-Maluchka. Tento názov sa stal i názvom osady pri Malinskom potoku. Do novodarovaného územia patrili pravdepodobne i Gajary a Kostolište.
Z osady Malučká sa postupom času vyvinulo stredisko konkurujúce Štvrtku, v ktorom bolo už v čase darovania mýto - bola to trhová osada s právom troch trhov. Územie sa pomaly zaľudňovalo. Medzi novovzniknutými osadami začala dominovať stará osada pri Malinskom potoku, pre ktorú sa časom udomácnil názov Malaczka - Malatzka - Malacky.

Najčítanejšie celkovo
Šport (107512x)
Zaujímavosti (70819x)
Diskusia
Prestavba železničnej stanice
Dezorientačné názvy ulíc