Pondelok | 22.1.2018 14:55 | Meniny má Zora

Sološnica

Sološnica

Obec leží na úpätí Malých Karpát pod vrchom Vápenná. Prvý krát sa spomína v roku 1367. Podobne ako okolité obce patrila pôvodne k Plaveckému panstvu a neskôr rodu Pálffyovcov. Od 15. do konca 18. storočia sa v sološnickom chotári nachádzala osada Holínt, ktorú obývali lesní robotníci pôvodne z Nemecka. V Sološnici boli v minulosti rozšírené tradície pálenia vápna a výroby dreveného náradia, ktorá sa zachovala dodnes. V 18. storočí tu pôsobila papiereň. Kultúrnymi pamiatkami obce sú budova píly a kostol Všetkých svätých z roku 1669. Územie v okolí vrchov Vápenná a Malá Vápenná je súčasťou prírodnej rezervácie Roštún, so skalnými útvarmi a výskytom významnej skalnej flóry a fauny. Vápenná ako jeden z najvyšších vrcholov Malých Karpát (752) je obľúbeným turistickým cieľom. Poskytuje pekný výhľad smerom na východ a na vrchole sa nachádza aj malá rozhľadňa. Oblasť Malých Karpát priľahlá k Sološnici patrí k Plaveckého krasu, ktorého súčasťou je niekoľko jaskýň (nie sú sprístupnené verejnosti). Sološnicou prechádza Malokarpatská cyklomagistrála.

Prečo sa oplatí navštíviť Sološnicu • Kultúrne náboženské pamiatky

Pôvodný kostol

Existencia farnosti s kostolom v Sološnici sa uvádza v cirkevných dokumentoch /Peterffyho spisy/ už v roku 1397. Už vtedy mala Sološnica svoj kostol i usporiadaný náboženský život. Pôvodný kostol zo 14. storočia bol zasvätený Sv. Osvaldovi. V roku 1570 kráľ udelil vlastnícku listinu na hrad i plavecké panstvo Štefanovi Balassovi. Keďže bol protestantom zaviedol na celom panstve, a teda i v Sološnici, novú reformačnú náuku Martina Luthera. Až syn Melichara II.- Peter Balassa i jeho matka Mária Bakicsová, prestúpili na katolicizmus a tým aj celé panstvo. Tak sa v roku 1618 sološnická fara i kostol znovu stáva katolíckou. Z pôvodného kostola sa zachovala pravdepodobne len kamenno-drevená krstiteľnica.

Barokový kostol

Je postavený v roku 1699 na základoch starého kostola Sv. Osvalda a je zasvätený Všetkým Svätým. Bol postavený v čase účinkovania pána farára Františka Martinkoviča v barokovom slohu, čomu nasvedčujú typické prvky vo vnútri kostola. Je tu možnosť obdivovať tri bohaté oltáre – drevené a pozlátené. Jeden hlavný a dva vedľajšie, z ktorých jeden je tzv. oltár kráľov. Sú na ňom sochy kráľov i výsostné ozdoby zodpovedajúce kráľom. Sú znázornení sv. Štefan, sv. Ladislav, sv. Imrich... Môžeme nájsť perfektne vymodelované sochy sv. Mikuláša, Augustína, Františka, sv. Kláry...
Ďalší obdivuhodný skvost kultúry z konca XVII. storočia je ručne zhotovená kazateľnica so sochami evanjelistov. Prekvapí presnosťou a dokonalosťou práce a bohatstvom ešte zachovaného zlata. Okrem vymenovaných skvostov bohatstvom Sološnického kostola sú aj iné kríže a svietniky. Chórus je drevený na dvoch vyrezávaných stĺpoch a má nový vyrezávaný podklad. Pod dreveným obkladom pri veľkom a malom chóruse sa ešte nachádzajú neodhalené vzácne maľby, ktoré sú viditeľné na starých fotografiách. Maľovka pochádza z roku 1880-1890. Na strope sú obdivuhodné a vzácne obrazy medziinými sv. Osvalda, ktorému bol zasvätený pôvodný kostol, obraz Vzkriesenia Pána.... Po pravej strane vedľajšieho východu sa nachádza I. náhrobný kameň postavený osvietenej a vznešenej pani manželke Helene Zrini od jej váženého a vznešeného smútiaceho muža, manžela pána Štefana BALASSA. Po ľavej strane je II. náhrobný kameň, kde muž odetý brnením a kapsidou, pravou rukou držiaci meč bez pochvy, je vyhotovený ako socha umeleckou rezbou v červenom mramore. Nápis nad ľavou rukou /čo/“Dnes mne zajtra /sa stane/ tebe“.
Pod ľavou rukou sa nachádza znak erbu rodu Balassa – zubria hlava s mesiacom a hviezdou, drak požierajúci svoj chvost je symbolom kolobehu a večného života. Zubria hlava vyjadruje silu.
Znamenitému a výtečnému hrdinovi Melicharovi Balassi /1514-1568/ z Ďarmot, osvietenému na rady, veľkodušnému vernosťou sľubu, tento pomník dal postaviť svojmu otcovi vysoko si vážiaceho, syn Štefan Balassi. Zomrel vo Viedni roku Krista Pána 1568, v mesiaci 9. – vo svojom veku 54 ročný. V roku 2009 bola oficiálne otvorená aj kostolná pôvodná krypta. Očakávala sa prítomnosť pozostatkov tak Melichara Balassa ako aj Heleny Zrini a možno aj pozostatky šľachtickej rodiny Medňanských, ktorí boli dobrodincami farnosti. No v krypte sa našlo len niekoľko tiel pravdepodobne farárov pracujúcich vo farnosti. Záhadou a tajomstvom zostáva prítomnosť pravdepodobne malej rakvy. Krypta je na konci zamurovaná a celok sa nedrží klenby, čo môže naznačovať prítomnosť ďalšej komory krypty.
Celé vnútorné bohatstvo kostola pripomenie každému silu viery v Boha a silu kultúry , ktorá cez umenie vstupuje do srdca. Pri celkovom vonkajšom pohľade na kostol návštevník odhalí zvláštnosť Sološnického kostola osemuholníkový tvar veže a kamenný kríž z roku 1775.
Kostol je vyhlásený ako národná kultúrna pamiatka

Sološnický „ZÁZRAK“

Dňa 11. marca 1945 starosta obce Jozef Velšmid za prítomnosti obecného zastupiteľstva a celej obce zložil sľub, že ak Božské Srdce zachráni našu obec od zničenia pri prechode fronty, nedeľa po oktáve Božieho Tela bude u nás obecným sviatkom a na počesť Božského Srdca postaví obec kaplnku a Sološničania budú rozširovať v rodinách a po okolí úctu k Božskému Srdcu. Sološnica zostala pri prechode fronty neporušená. Táto udalosť bola uznaná za tzv. Sološnický zázrak. Farníci dodržali sľub a tak 30. júna 1946 posvätil J.E. biskup Michal Buzalka kaplnku, postavenú ako pomník záchrany vo fronte 1945 a zasvätil ju Božskému Srdcu Ježišovmu.
Svedectvom skutočného zázraku je fakt, že pri posviacke kaplnky bolo prítomných 7 000 ľudí vďačných za dar života. Vedomých si, že nešlo len o bežné vyslobodenie, ale o zásah Božského Srdca do života Sološničanov. Od roku 1946 / s výnimkou času vlády komunistického režimu/ sa konajú púte do Sološnice zo susedných dedín a nedeľa po oktáve Božieho Tela je skutočne sviatkom tak veriacich ako aj neveriacich občanov Sološnice. Po sv. omši sa koná tradičný sprievod ku cti Božského Srdca po dedine. V presvedčení viacerých Sološnica je najmladším pútnickým miestom na Záhorí.

KAPLNKA NA KALVÁRII – CINTORÍN

Kaplnka bola na cintoríne postavená v roku 1773 zo základiny, ktorú v testamente odkázal sološnický kňaz Michal Slávik tunajšiemu kostolu. V kaplnke sú tri veľké kamenné kríže. Kristus pribitý na kríži, po boku dvaja lotrovia. Spodná stena oltára pod krížmi je vykresaná z kameňa a v nej vykresané podoby duší v očistci – v horiacom plameni. Okrem týchto sôch sú aj dve bočné sochy Márií prítomných pri ukrižovaní. Za golgotou zaujíma návštevníkov nápis ešte v staroslovenčine. Celá znázornená udalosť smrti Ježiša Krista nadchýna silou skutočnosti a vytvorené sochy, aj keď kamenné, vtláčajú do srdca tvrdosť Božích bolestí. Kaplnka je zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Kaplnky

Sološnická farnosť má v chotári postavené viaceré kaplnky. Z nich najdôležitejšie sú: Kaplnka Panny Márie po pravej strane cesty vedúcej na Plavecké Podhradie. Bola postavená v roku 1717 za pôsobenia kňaza Pavla Pericu a z milodarov farníkov. V kaplnke bola do roku 1914 drevená socha Nanebovzatia Panny Márie. Keďže bola poškodená pán farár Ján Stašek zakúpil druhú sochu Panny Márie zo Soutvit z Tirolska.
Kaplnka sv. Vendelína, patróna dobytka – pri ceste na Rohožník. Bola postavená v roku 1812. Kaplnka sv. Anny za dedinou. Údaj o postavení kaplnky nám nie je známy.

Najčítanejšie celkovo
Šport (111262x)
Zaujímavosti (71123x)
Diskusia
Prestavba železničnej stanice
Dezorientačné názvy ulíc