Drösing

Obec leží pri rieke Morava 10 km južne od Hohenau. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1212, keď pasovský biskup Manegold potvrdil prevzatie farnosti Drösing a Meisling novou farskou správou v Lilienfelde. Neustále záplavy prinútili obyvateľov presťahovať sa z pôvodnej polohy obce na dnešné miesto okolo roku 1200. Drösing patril k zistersdorfskému panstvu a jeho najstaršími majiteľmi boli Kuenringovci. Po vymretí rodu si panstvo rozdelili Liechtensteinovci a páni z Puchheimu. Neskôr získali vlastnícke právo Rauhensteinovci a v 15. storočí sa Drösing stal cisárskym majetkom.

K významným pamiatkam patrí rímsko – katolícky kostol sv. Vavrinca, ktorý je umiestnený uprostred obce. Pôvodne bol postavený pri rieke Morava, neskôr bol premiestnený do novej obce. V roku 1796 kostol zbúrali a znovu postavili. Na veži je umiestnená kovová podoba sv. Vavrinca – patróna kostola. Terajšie zariadenie pochádza z františkánskeho kostola v Langenloisene. Na cintoríne sa nachádza kaplnka sv. Jána Krstiteľa z roku 1676. Na námestí pred kostolom stojí stĺp Najsvätejšej Trojice z roku 1890. Z tohto roku pochádza aj pomník cisára Jozefa II., ktorý je umiestnený tiež na námestí. Ide o liatinovú sochu, ktorá stojí na žulovom podstavci, na ktorom sú vyryté pozlátené písmená s menom darcu a rokom darovania.

Okolie Drösingu pri rieke Morava je významným hniezdiskom pre bociany, úkrytom pre netopiere a je vhodné pre rast orchideí. Preto sa územie pri Drösingu stalo významnou ochranárskou lokalitou.

Zdroj: Kollár, D., Ovečková, J., Ovečková, M.: Slovensko – Rakúske pomoravie, Dajama 1996.